Vyrobiť didgeridoo môžeme v podstate z rôznych materiálov - bambus, keramická alebo plastová rúrka, papierová rúrka z kobercov, rúra z vysávača, hocčo čo má priebežnú dieru. Najlepšie však znie didgeridoo jednoznačne vyrobené z dreva, má prírodný charakter, rozkmitané časti dreva ako aj prirodzená štruktúra povrchu dutiny, dodávajú zvuku príjemé zafarbenie zvuku a svojskú originalitu. Drevo je navyše pre oko človeka tzv. teplý a na dotyk príjemný materiál.

>> eucalyptové drevo - originálne, pravé didgeridoo je vyrábané z eucalyptu, existuje viacero druhov tejto dreviny, učité druhy termitov (napr. Coptotermes acinaciformes) dokážu vytvoriť dutinu v dreve, ktorá sa pri výrobe nástroja zbavuje od nečistôt a výčnelkov chodbičiek, opracuje sa nátrubok a koniec, aj kôli obchodu s turistami, ktorí majú pocit odniesť si pekný suvenír z Austrálie, sa didgeridoo bohato zdobí typickým aborigénskym krížovým alebo bodovým maľovaním, tu je na mieste spomenúť a začať rozoznávať dva pojmy didgeridoo - turistický suvenír a hudobný nástroj, stretneme sa s rozdielnými tvarmi, s rozdielnym opracovaním dreva, s rôznymi výrobcami a tým rôznou kvalitou vyrobeného eucalyptového didgeridoo, viac o eucalyptoch >>

Z našich domácich európskych drevín môže byť vyrobené vŕtané didgeridoo z napr.:
>> baza (Sambucus nigra L.) - ľahko sa vŕta, pokiaľ vrták vedie mäkká dreň, pri krivších kusoch je potrebné zapojiť um ako na to, opracovanie povrchu je trošku náročnejšie v závislosti na tvare, hrčatosti a povrchu klátika, zvuk v kombinácii s povrchovou úpravou dutiny je veľmi dobrý, niektoré kusy bazového dreva sú veľmi tvrdé, obzvlášť ak krík počas rastu mal drsné podmienky pre život
- bazové drevo je najdostupnejšie a priam ideálne pre vŕtane didgeridoo, veľmi husté kusy môžu vytvarať pekný výrazny zvuk, baza je v lesnom poraste nežiaduci krík, často je časť kríka napadnutá hnilobou alebo chrobákmi najmä v kôre, včasným odrezaním prijateľného kusa môžme drevo bazy zhodnotiť, najlepšie kusy výrazne husté a bez výskytu chýb dreva sa využívajú na výrobu kvalitných slovenských fujár, viac o baze >>
>> agát (Robinia pseudoacacia L.) - agát sa oplatí vŕtať relativne rovný (pri vŕtaní je os symetrie výrezu vo vodovahe) a kratšie kusy (1,20 - 1,40 m, fyzicky je vŕtanie náročné), opatrné opracovanie, drevné vlákna sa zvyknú pri orezávaní obojručným nožom vytrhávať a tým robiť nežiadúce povrchové jamky po značnej dĺžke a drevo pri zosychaní tvrdo pracuje, praská najmä na koncoch, agát svojim chemickým zložením dobre odoláva vlhkosti ako aj výrazne odoláva škodcom dreva, dosiahnutý zvuk dobre opracovaného kusa je ostrejší, hlasný a výrazne prenikaví, dobre prevŕtaný agátový kus má vysokú hodnotu
- agátové drevo rastúce popri železničných tratiach je veľakrát odsúdené na jeho likvidáciu, vyrobením didgeridoo môžme tomuto drevu pridať na hodnote, agát je krásne drevo avšak málo priemyselne využívané, viac o agáte >>
>> lipa (Tilia cordata Mill.), ktorá sa vŕta pomerne dobre a ľahko sa aj opracuváva, zvuk je mäkkší, oplatí sa vŕtať dlhšie kusy (nad 140 cm), didgeridoo vyrobené z menej hustejšieho kusa dreva lipy vynikne pri dlhším kusoch produkujúcich basovejší zvuk, viac o lipe >>
>> obdobne ako u agátu je predpokladom kvalitného zvuku materiál z jaseňového ako aj javorového dreva, vŕtanie však predstavuje náročnejšiu prácu

- vôňa čerstvého dreva nám veľakrát prezrádza charakter oblasti, v ktorej drevina rastie, charakter oblasti má vplyv na tvorbu ročných kruhov čiže ovplyvňuje samotnú hustotu dreva, hustota dreva a tým charakteristická daná drevina môže mať vplyv na výsledný zvuk a jeho zafarbenie, avšak závisí aj na výrobcovi, ktorý svojimi možnosťami a schopnosťami dokáže zhodnotiť opracovaný materiál na didgeridoo

- na farbu zvuku didgeridoo do značnej miery vplýva aj hrúbka steny a opracovanie konca tzv. zvona didgeridoo, priemer otvoru teoreticky nemá vplyv na hodnotu hranej frekvencie-výšku vylúdeného tónu, avšak v prípade nástroja s konštantným priemerom možno pozorovať, že zväčšovaním vstupného otvoru frekvenciu jemne znižujeme, skracovaním dĺžky didgeridoo frekvenciu zvyšujeme, tvarovanie konca nástroja (didgeridoo s kónusovým koncom) má vplyv na vyžarovanú smerovú charakteristiku ako aj na výšku tónu a jeho zafarbenie, hrúbka steny konca didgeridoo môže mať vplyv na zvýraznenie harmonických zložiek vo frekvenčnom spektre výsledného zvuku čo jest ovplyvňovanie farby - kvality zvuku, na záver môžme ešte čiastočne zvuk ovplyvniť originálne tvarovaným nátrubkom z včelieho vosku na vstupe nástroja

- vnútorný povrch materiálu použitého na výrobu didgeridoo má jednoznačný vplyv na výsledný zvuk, prirodzený zvuk dreveného didgeridoo môže byť zmenený zásahom hlavne do dutiny nástroja, napr. použitím lakovania vo vnútri za účelom dosiahnutia vyraznejšieho efektu zvukových vibrácií vzduchového stĺpca, nastáva prípad hladkosti stien ako má PVC trubka so svojim dokonale hladkým povrchom dutiny s vyludzovaným teoreticky ladeným tónom
- je na zvážení každého výrobcu z jeho praktických dôvodov a hráča z jeho predstáv o zvuku didgeridoo, aký spôsob úpravy dutiny zvolí, oplatí sa uvažovať nad úpravou povrchu dutiny kvalitným brúsením a premazaním olejom, samozrejme ak chceme zachrániť značne trhlinami zničený nástroj, práve úprava dutiny lakovaním ho do značnej miery zachráni a nástroj je i naďalej hrateľný

- na to, aby zvuk hraním na drevené didgeridoo vynikol, je potrebné nástroj tzv. rozohrať a zvyknúť si naň, naučiť sa na dané didgeridoo hrať ako aj ho vedieť počúvať, výsledný efekt sa môže prejaviť časovo neskôr, veľa záleží aj na technike hráča, jeho otvorenej snahe učiť sa a neskončiť hrou v slepej uličke, pri rozohrávaní treba skúšať množstvo efektov ako prefuky, zmenu výšky základného tónu, hlasové modulácie, bránicové efekty, ktoré v konečnom dôsledku napĺňajú očakávanú príjemnú pohodu z preciťovania jednoduchých frekvencií