Jednoduché dychové hudobné nástroje s priebežnou dierou boli typické pre dané hudobné obdobia ako aj pre rôzne krajiny sveta, minimálne svojím tvarom môžu pripomínať didgeridoo :

= bronzová lúra - obdobie praveku, doba bronzová, 150 - 240 cm dlhá rúra ukončená tanierovým ozvučníkom
= tíbia - rímska trubka
= tuba, busina, trubka - Stredovek, ich zvuk prevádzal celé obdobie stredoveku, pestré tvarové varianty
= nafari - India a Pakistan, rovná kovová trubka s mierne kónickou trubicou
= kôrová trubka a obrovská pozdĺžna píštala - juhoamerický indiansky kmeň Tayuka, tvarom a veľkosťou podobné didgeridoo
= flašková trubka z dreva, drevený roh potiahnutý jašteričou kožou, drevená trubka s roztrubkom z kravského rohu - Afrika
= karnaj - mosadzná trúba z Uzbekistanu
= paimentorvi - trúba fínskych pastierov
= fujara trombita (resp. bačovská trúba, česky salašovka) - je najväčším hudobným nástrojom na Slovensku, nástrubkový aerofón s konickým alebo kónicko-cylindrickým vŕtaním (smrek, jedľa, javor, lieska, jaseň), dĺžka až 5,5 metra s priemerom roztrubu 20-25 cm, špeciálne kusy aj dlhšie (na Bratislavskom hrade v Múzeu hudobných nástrojov je 7 m exemplár), pólena dlabaná trúba zlepená živicou bola omotávaná čerešnovou alebo brezovou kôrou, dve vydlabané polky boli stiahnuté k sebe korienkami, kôrovými, alebo plechovými prstencami, nátrubok ľudove zvaný "duvač" je rovná hrubostenná cylindrická trubička vsadená do ústia tenšieho konca vlastnej píšťalovej trubice, fujara trombita má mohutný, ďaleko počuteľný hlas, preto slúžila aj ako signálny nástroj - používali ju bačovia na zvolávanie oviec, alebo na dorozumievanie sa na diaľku, niektorí interpréti hrávajú na nej melódie piesni, tónotvorné zariadenie trombity a jej menzúry umožňujú prefukovanie do vyšších harmonických tónov, vzhľadom na jej veľkú dĺžku a váhu je potrebné trombitu položiť na parôžky alebo ju drží druhý človek, viac o trombite >>
= pastierske rohy (róg pastierski) - hrávali na ňu poľskí ľudoví trubači z južnej horskej oblasti Poľska
= drevené trúby - Maďarsko, niektoré trúby opatrené jazýčkom pre uľahčenie tvorby tónu
= bucium (alebo tulnic) - Rumunsko, vyrobená zo stromovej kôry alebo plechu konicky sa rozširujúca, na konci je vyústená do tvaru fajky
= švédsky lur (nävelur) - trúba zhotovená zo stočenej stromovej kôry
= dung - dlhá hlasná kovová trúba Tibetu

>> odporúčaná literatúra: A. Buchner - Malá obrazová encyklopedia hudebních nástrojů