www.didgeridoo.sk
Michal Rybanský - Štúdio svet | Aborigenes
Galéria didgeridoo


Štúdio svet - 19.IV.2003 - Michal Rybanský
Po roku 1788 sa život Aborigénov zmenil takmer od základov. Jednoduchí ľudia, dlhé tisícročia izolovaní a zvyknutí na pokoj a harmonické nažívanie s prírodou zrazu prišli o všetko. O životný priestor, úrodné oblasti, slobodu a dokonca i vlastnú reč. Pred pristátím prvej britskej flotily na austrálskych brehoch, sa pôvodní obyvatelia pýšili 250 rôznymi rečami a vyše piatimi stovkami dialektov. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Stovka jazykov sa úplne vytratila a bežne sa ich používa sotva 20. Príčina je jednoduchá a pre domorodcov o to krutejšia. Belosi sa totiž rozhodli nájsť pre pôvodných obyvateľov, samozrejme proti ich vôli, svetlejšiu budúcnosť. Aj preto je dnešná generácia ako keby odtrhnutá od tradičných zvykov. Dôkaz o tom ponúka majiteľ obchodu s aborigénskymi suvenírmi, Marapej.

"Z rodného jazyka viem veľmi málo. Ľudia z môjho kmeňa žili v úrodnej oblasti. Keď prišli bieli, zobrali im pôdu a poslali ich do rezervácií. Tam ich trestali za to, že sa rozprávali vlastným jazykom. Nútili ich hovoriť po anglicky, no moji rodičia sa zhovárali potajomky. Takto sa niečo nalepilo aj na mňa a ostatné deti. Lenže rozprávať sa na verejnosti alebo robiť čokoľvek typicky aborigénske sme zo strachu pred trestom nemohli. Bieli si totiž mysleli, že naša rasa nemá šancu na prežitie a raz aj tak všetci vymrieme".
Našťastie, nestalo sa, aj keď to majú austrálski Aborigéni ešte stále ťažké. Napriek rôznym finančným podporám a zvýhodneniam, ich mnohí netolerujú a naopak považujú za menejcenných. Toto poníženie znášajú pôvodní obyvatelia veľmi ťažko. Nečudo, že jediné východisko vidia v alkohole a odmietaní kmeňových zvykov. K vlastnému jazyku si dokonca mladá generácia vypestovala odpor a jej štúdium zamieňa radšej za inú zahraničnú reč. V úradnom styku, na školách, v zamestnaní, ani nikde na svete totiž vlastný jazyk nevyužijú a kvôli tradíciám sa im do toho nechce. Pokles záujmu o rodnú reč sa pravdepodobne nezastaví ani v najbližších rokoch. "Veľkú úlohu v prístupe k starým hodnotám, podľa Marapeja, zohralo obdobie ukradnutej generácie, od začiatku 20. storočia až do 70. rokov".

"Ukradnutá generácia znamená, že vám zoberú deti a učia ich európske zvyky. Čiastočne to postihlo aj mojich rodičov. Otca zobrali z rodnej oblasti a poslali ho na konskú farmu do severného Queenslandu s Európanmi. Matka patrila medzi miešancov s bledou farbou kože, čo bolo proti zákonom kmeňa. Jeho členovia sa ju preto pokúsili zabiť. Zachránili ju však bieli, takže v mojom prípade ide o dve strany mince".
V poslednom čase si aj austrálska vláda začala uvedomovať, že zánikom aborigénskych jazykov by prišla krajina o bohatú - tisícročia starú a mnohými stále nedocenenú časť histórie. Vznikajú projekty na podporu starých jazykov, no narážajú na problémy v podobe nedostatočnej znalosti lingvistiky, hľadania kultúrnych špecialistov, chudoby a nezáujmu študentov. Až na začiatku tretieho tisícročia prišli protinožci na to, že ignorantský prístup by ich mohol v budúcnosti strašiť ako zlý duch. Budú žiť v krajine s odlišne vyzerajúcimi ľuďmi hovoriacimi po anglicky, ktorí nenávidia všetko biele. Aj Marapej na vlastnej koži pocítil opodstatnenosť starého známeho - "bližšia košeľa ako kabát". Keď vyrástol, stratil kontakt s rodnou rečou svojich rodičov. Pochopil, že prežiť sa dá jedine s angličtinou. Žiaľ, jeho potomkovia budú o aborigénskych koreňoch vedieť už len vďaka farbe pokožky. V spomienkach však vylovil aspoň originálny pozdrav pre všetkých Slovákov.

Štúdio svet - Great Barrier Reef - 20.IX.2003 - Michal Rybanský
Cairns nás privítalo vysokou vlhkosťou a príjemným teplom. Bola to milá zmena, keďže dovtedy nás noc čo noc striasala zima v našom pojazdnom prechodnom domove. Na ceste po najmenšom kontinente sme boli pripravení na všeličo, ale to, že ráno budem musieť študentskou kartou škriabať polcentimetrovú vrstvu ľadu z okna, som nečakal. Predsa len, austrálske karavány nie sú stavané na občasné mrazy. Odvykli sme si od nich aj my - preto príchod do Cairns pôsobil ako balzam na dušu a samozrejme aj naše skrehnuté kosti. Toto vyhľadávané mestečko sme si nevybrali náhodou. Je totiž ideálnym miestom na všetky druhy vodných športov a turistiku v okolitých dažďových pralesoch. Práve tam sme sa vybrali najskôr.
V hustom lese, plnom lián, papradí a exotických drevín vyrástla pred stovkami rokov malá osada menom Kuranda, ktorá je známa po celej krajine. Nebolo by na nej možno nič zvláštne, keby tu štyri dni v týždni neboli trhy s tradičnými aborigénskymi výrobkami. Medzi moje najobľúbenejšie patria drevené sošky a samozrejme všetky podoby originálneho hudobného nástroja "didjeridu". Predávajú ho po celej Austrálii, no predviesť hru na ňom dokážu najlepšie jeho samotní výrobcovia - pôvodní obyvatelia kontinentu. Vnorili sme sa do jedného obchodíka, plného nádherných vyrezávaných výrobkov. V prítmí predajne sme si mysleli, že predavač si niekam odbehol. Spoza malého stola sme však zbadali trčať bosé čierne nohy. Patrili mladíkovi, ktorý práve zdobil bumerangy. Nadviazali sme konverzáciu, z ktorej sme však pochopili len to, že dotyčný sa volá "Eagle", teda orol. Doteraz neviem, akou rečou na nás hovoril. Oveľa viac nás aj tak zaujímalo, či nám predvedie niektoré zo svojich didjeridu. Zaujímavé, že tejto reči rozumel. Ako odplatu sme si ale museli kúpiť nejaký z jeho výtvorov. No, museli - urobili by sme to aj tak a s veľkou radosťou.

Spokojní s ukážkou i korisťou sme mohli Kurandu opustiť. Spomeniem si na ňu vždy, keď sa snažím dostať z kusa dutého dreva aspoň trochu podobný zvuk tomu Eaglovmu. Jediné, čo sa mi doteraz skutočne podarilo, bolo oslintať si tričko po cvičení vibrácie pier. Až sa čudujem ako som to mohol v detstve každý deň vydržať... K cirkulovanému dýchaniu, ktoré je pre plynulú hru nevyhnutné zvládnuť, som sa ani nedostal. Sústredil som sa radšej na to, ako dýchať s trubicou, zvanou šnorchel, pod hladinou oceánu. To preto, že sme sa rozhodli preskúmať azda najkrajší koralový útes na svete "Great Barrier Reef". Neexistuje vari ideálnejšie miesto na potápanie. Dve tisícky kilometrov dlhý Veľký koralový útes je najrozsiahlejšou stavbou na svete, vybudovanou živými organizmami. Jeho súčasťou sú nespočetné lagúny a malé ostrovčeky, lenže najväčšia krása sa skrýva po hladinou. Naša loď zakotvila priamo v koralovom poli. Neváhali sme ani sekundu, podľa rady skúsených morských vlkov sme si napľuli do okuliarov, aby sa nerosili, a poďho do vody. Pred nami sa razom zjavil rozprávkový svet farieb, čarovných tvarov a pulzujúceho života. Neustále som sa musel obzerať na všetky strany a nevedel sa zbaviť nervozity. Americké hororové filmy o čelustiach a varovania známych som si zrejme uvedomoval viac ako bolo potrebné. Na odvahe mi nepridalo ani varovanie kapitána, ktorý ukázal prstom na neďaleké miesto, kde sa lámali vlny a lakonicky poznamenal: "Vidíš, končí sa tam útes, tak tam neplávaj, lebo ťa zožerú žraloky"... Pod vodou však obavy zmizli spolu s prvým pohľadom na všetku tú krásu. Túžil som sa dotknúť rýb, ktoré sa hemžili všade naokolo, lenže boli šikovnejšie ako my. Ešte, že koraly pred nami neunikali. Zrejme každý by chcel mať doma aspoň malý kúsok koralu ako suvenír z tohto zážitku. Tisícky rokov staré výtvory morských polypov je však zakázané lámať alebo inak ničiť. Všimli sme si, že na dne bolo malých kúskov neúrekom. Silný prúd a časté návštevy turistov robia svoje. Lenže ako ich dostať na loď? Každý by si hneď pomyslel, že sme ich barbarsky odlomili. Našťastie dostali spásonosnú myšlienku - prepašovali sme ich v plavkách... Naša radosť z úlovku sa vytratila na druhý deň. Z koralov sa šíril príšerný smrad a ich pestré farby vystriedala šeď. Takýto osud, žiaľ, v budúcnosti čaká zrejme všetky koralové útesy. Postupné otepľovanie planéty, znečisťovanie životného prostredia a nebezpečné cyanobaktérie koraly postupne oslabujú, spôsobujú ich blednutie a niekedy až smrť. Je teda celkom možné, že ďalšie generácie budú o niekdajšej kráse podmorského sveta počuť už len z rozprávania svojich rodičov.

M. Rybanský - Aborigenes tlačenie dokumentu - Štúdio_svet Aboriginal poeple
© Michal Rybanský - www.radynacesty.sk
slovak | Ondřej Smeykal - CD - workshopy | nebožiec | húkadlo | fujaridoo | dychové nástroje | doplnky | linky | stiahni si | vyhľadávanie | english version
© martin.didgeridoo.sk + info [zavináč] didgeridoo.sk + Updated: 2 August, 2016